Nízkoenergetický dom

Projekt pasívneho domu získava na popularite. Aj keď sa projekty nízkoenergetických domov realizujú už viac ako desaťročie, v poslednej dobe nadobúdajú fenomenálny charakter. Tieto projekty prinášajú majiteľom významné úspory energie a ďalšie výhody.

Čo sa považuje za projekt nízkoenergetického domu?

Mnohí ľudia často zamieňajú dva základné pojmy – nízkoenergetický a pasívny dom. V čom spočíva rozdiel medzi nimi? Hlavný rozdiel spočíva v maximálnej ročnej spotrebe tepla na vykurovanie. V prípade tradične postaveného rodinného domu je táto spotreba približne 100 až 150 kWh/m2, zatiaľ čo nízkoenergetický dom dosahuje výrazné úspory s ročnou tepelnou spotrebou nepresahujúcou 50 kWh/m2. V prípade pasívnych domov sa dokonca hovorí o ešte nižších hodnotách, konkrétne pod 15 kWh/m2. Z dôvodu pohodlia bývania je stále nevyhnutné, aby projekt nízkoenergetického domu zahŕňal systém centrálneho vykurovania (či už ide o podlahové kúrenie, vykurovacie telesá alebo konvektory). Pasívne domy idú ešte ďalej – ich energetická spotreba je tak nízka, že tradičné formy vykurovania sú zbytočné. Vyhrievanie cez centrálny systém nie je v tomto prípade potrebné. Dostatočné množstvo tepla poskytujú domáce spotrebiče, obyvatelia, domáci miláčikovia a slnečná energia. Pri výstavbe nízkoenergetického domu je možné v súčasnosti použiť takmer akýkoľvek stavebný materiál. Ak však okrem nízkoenergetických vlastností túžite po trvanlivosti, odporúča sa voľba tehly. Základný rozdiel medzi bežným a nízkoenergetickým domom spočíva v maximálnej spotrebe tepelnej energie. Nižšia spotreba energie priamo súvisí s množstvom tepla, ktoré z domu uniká. Najvýznamnejšie straty tepla sa vyskytujú cez strechu (až 30 %). Po streche nasledujú steny (25 %), netesnosti (20 %), okná (13 %) a suterén (7 %). Na opačnom konci spektra sú tepelné mosty (približne 5 %), ktoré predstavujú najmenšiu stratu tepla.

Aká je cena projektu pasívneho domu?

Služby	Cena
Cena projektu aktívneho domu	cena
Cena projektu pasívneho domu	cena

Tieto ceny sú však len orientačné a môžu sa výrazne líšiť v závislosti od konkrétnych požiadaviek klienta.

Benefity projektov pasívnych domov

Hlavnou výhodou projektov pasívnych domov oproti konvenčným stavbám je znížená spotreba energie, predovšetkým tepla. Tieto projekty môžu priniesť úsporu energie až do 80 % v porovnaní s tradičnými konštrukciami. S tým súvisí aj menšia potreba vykurovacieho zariadenia, čo vedie k nižšej amortizácii a údržbárskym nákladom. Znížená energetická spotreba zabezpečuje väčšiu nezávislosť od fluktuácií cien energie – zmeny v cenách akéhokoľvek druhu energie sa len minimálne prejavia vo vašom rozpočte. Tento prístup má aj pozitívny vplyv na životné prostredie, keďže nižšia spotreba energie znamená aj redukciu emisií. Únik tepla je minimalizovaný a vykurovanie dosahuje vyššiu efektivitu. Okrem toho sa ušetrí na úložnom priestore pre vykurovacie palivo, a to vďaka nižšiemu objemu potrebného paliva. Vďaka kvalitnej tepelnej izolácii pasívnych domov je zabezpečená aj vynikajúca zvuková izolácia pred vonkajším hlukom. Komfort obyvateľov týchto domov však nekončí len pri energetických aspektoch. Riadený systém vetrania zabezpečuje prirodzenejšiu cirkuláciu vzduchu, čo vedie k takmer konštantnej optimálnej teplote v dome, bez ohľadu na ročné obdobie. A to všetko za náklady, ktoré sa pohybujú na úrovni bežných domov, ak nie dokonca nižšie. Tiež by vás mohlo zaujímať: projekty rodinných domov alebo rekonštrukcia domu projekt.

Čo je dôležité pri projekte nízkoenergetického domu?

• Kompozícia muriva. Pri projektovaní nízkoenergetických domov je obzvlášť významná skladba stien a s ňou súvisiaca voľba stavebného materiálu. Cieľom je splniť prísne štandardy normy a minimalizovať únik tepelnej energie. Pre výstavbu je možné použiť širokú škálu stavebných materiálov, ako sú pálené keramické tvárnice, tehla ako trvanlivý a dostupný materiál, či iné možnosti.
• Význam tepelnej izolácie. V kontexte nízkoenergetických stavieb je kľúčová vynikajúca tepelná izolácia, ktorá umožňuje udržiavať príjemnú vnútornú teplotu v zime a chrániť vnútorné prostredie pred vonkajšími horúčavami v lete. Súčasným trendom v oblasti tepelnej izolácie je využitie minerálnej vlny, ale aj rôznych organických alternatív, ako je napríklad ovčia vlna alebo izolácia z konopnej vlny.
• Nová tepelnotechnická norma. Hrúbky tepelnej izolácie pri nízkoenergetických domoch sú dôsledne kontrolované normami. Od 1. januára 2013 je platná norma STN 730540 o tepelnej ochrane budov, ktorá nahradila staršiu normu z roku 2002 a zavádza prísnejšie podmienky. Pre budovy postavené po roku 2015 platia ešte prísnejšie požiadavky – hodnoty, ktoré boli predtým odporúčané pre ultranízkoenergetické budovy, sa stali povinnými. Najvýraznejšie zmeny sú u stropov nad vonkajším prostredím, kde sa hodnoty viac než zdvojnásobili – z 4,8 m2 . K/W na 9,8 m2 . K/W. Podobný trend nárastu je aj pri plochých a sklonených strechách so sklonom ≤ 45° – z 4,9 m2 . K/W na rekordných 9,9 m2 . K/W. Pre ostatné typy konštrukcií je nárast výrazný, ale nie taký dramatický. Očakáva sa, že trend zvyšovania noriem bude pokračovať aj v roku 2023.
• Tepelný odpor a súčiniteľ tepelnej vodivosti. Tepelná izolácia domu je zásadná pre minimalizáciu únikov tepla. Dôležitým faktorom je súčiniteľ tepelnej vodivosti, ktorý charakterizuje schopnosť materiálu viesť teplo. Tepelný odpor konštrukcie sa vypočíta podľa vzorca R = h/λ, kde: – R je tepelný odpor konštrukcie (m2 . K/W), – h je hrúbka vrstvy (m), – λ je súčiniteľ tepelnej vodivosti materiálu (W/(m . K)).
• Vplyv okien. Okná majú významný vplyv na tepelnú efektivitu domu, a to najmä ich veľkosť. Príliš veľké okná môžu spôsobiť významné tepelné straty, no na druhej strane, príliš malé okná môžu obmedziť prísun tepla a svetla. V dnešnej dobe sú bežné okná s trojitým sklom, ktoré zlepšujú tepelnú ochranu.